Ako sa dá najlepšie stráviť večer pred víkendom? V bare s kamarátmi, v kine alebo v divadle? Odpoveď je – samozrejme v práci! Dobre, žartujem ☺

Tento blog píšem šestnásteho januára (piatok) o pol deviatej večer. Sedím v kancelárii, vedľa mňa kolegyňa Peťa púšťa Jara Filipa a ja premýšľam nad udalosťami uplynulého týždňa. Bol plný schôdzok, keďže klienti nerastú na stromoch a príprav na udalosti, ktoré našu agentúru čakajú v najbližších dňoch.

Public relations nemá pevne stanovenú pracovnú dobu. Nie je to práca, pri ktorej sa môžete spoľahnúť, že s odbitím určitej hodiny nastane scéna ako z úvodu k Filnstonovcom a vy sa spustíte po chvoste dinosaura k bezstarostnému voľnu. Nejdem sa tváriť, že žijem len mojou prácou. Chcem iba povedať, že občas treba niečo dokončiť, prípadne že niekedy sa vám nechce von do zimy, a tak predlžujete čas, ktorý trávite v office.

Zároveň však treba povedať, že sú dni, ktoré vás zomelú. Potom nemáte náladu na nič a na nikoho, chcete všetko ponechať za sebou. Nič nie je dokonalé.

A čo chcem vlastne týmito slovami povedať?  Že nezáleží na tom, kde ste, ale na tom, koľko vám ostalo síl a kto na vás čaká.

Ja si napríklad o chvíľu otvorím belgické pivo a pustím si dobrý film. Alebo hudbu z vinylov. Piatkový večer ako má byť. Nech sa mi dobijú baterky ☺

 

Peter Prokopec