Ak by mala v slovenskej reklame prísť zmena, želal by som si, aby priniesla väčšiu voľnosť v myslení. Želal by som si, aby získala viac odvahy, aby sa jej tvorcom otvorili obzory a aby sa nebáli vstúpiť aj na neprebádanú pôdu. A ak by náhodou i tak odmietli všetky novinky, želal by som si, aby sa na to staré pozreli z iného uhla – aby boli očarení a nie len bezducho prešľapovali na mieste.

Nedávno som videl už staršiu „reklamu“ na mobil od spoločnosti HTC, v ktorej vystupoval mladý francúzsky fotograf Théo Gosselin. Dokonale využila slobodu, ktorou je charakteristický on i jeho tvorba. Tomu hovorím tvár značky.

Pozrieť si ju môžete vo viacerých častiach tu:

 

 

 

A čo máme my? Maroša Kramára, ktorý nás v bielom plášti presviedča o tom, že len matrace Dr. Sleep sú tie pravé. Alebo Eriku Judínyovú, ktorá nám ešte nedávno ukazovala svoje úžasné prsia a vďačila za ne len a len tabletkám.

A PR? V zahraničí je to silný a rešpektovaný súrodenec reklamy, ktorý je možno o trochu konzervatívnejší, ale to len preto, lebo dohliada na dobré mená spoločností.

U nás –aspoň mám taký pocit – je niekedy braný ako čínsky obchod. Klient si povie, že tá inzercia je trochu drahá a on predsa nepotrebuje adidasky, aj tie čínske topánky čosi znesú. A hlavne – sú lacnejšie. Česť všetkým, ktorí na to hľadia inak.

Jediné, čo by som prial reklame a PR do nového roka, je množstvo otvorených myslí. Nielen na strane copywriterov, grafikov a PR manažérov, ale i na strane klientov. Potom sa všetko zmení…

 

Peter Prokopec