Na negatívnych emóciách je dobré to (okrem iného), že sú rozložiteľné a stráviteľné. Potrebujete len veľké množstvo času. Tak to funguje. Asi ťažko to však bude stačiť rodine Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorých chladnokrvne zavraždili. A hoci prešli od ich smrti dva týždne, ja sa stále hnevám. A hnevám sa veľmi.

Určite radi čítate naše firemné blogy, ktoré sú vždy profesionálne, tematické, no zároveň sú okorenené humorom, ľudskosťou a našim subjektívnym pohľadom. Dnes sa nebudem venovať obsahu ani sociálnym sieťam, ako by ste možno odo mňa očakávali. Budem sa venovať komunikácii. Budem sa venovať žurnalistike. Budem sa venovať slobode slova. A ani náhodou nešliapnem vedľa, pretože tieto nástroje sú puzzle vytvárajúce PUBLIC RELATIONS.

Už zakladateľ obrovskej PR agentúry 5W PUBLIC RELATIONS Ronn Torossian tvrdil, že „PR je zmesou žurnalistiky, psychológie a práva – je to stále sa meniaca a vždy zaujímavá krajina.“ Nemôžem nesúhlasiť. Hm, keby som bola na vysokej škole, hneď by ma opravili, že som použila dva zápory za sebou a takáto veta nie je úplne z lexikálneho hľadiska v poriadku. Vyštudovala som totiž žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, presne tam, kde zavraždený Janko. Dokonca som ho poznala z videnia. Predsa sme bývali na rovnakom internáte, obchádzali sme sa na chodbách Katedry žurnalistiky a stretávali sme sa v rovnakých baroch. Nitra nebola veľká a rovnaké odbory mali k sebe vždy akosi blízko.

Zatiaľ čo ja som si vybrala cestu veľkých ženských magazínov, zľavových portálov s produktovými textami a v neposlednom rade cestu PR agentúry, ktorá koketuje so žurnalistikou, no markantnejšie sa oddáva marketingu a reklame, Janko si vybral cestu investigatívneho novinára. Nebudem lamentovať nad tým, ktorá práca je lepšie platená, či ktorá je zaujímavejšia, pretože to je aj tak jedno. Každý nech robí to, kam ho ťahá jeho srdce. Isté však je, že jedna životná voľba bola bezpečnejšia.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt abhorrence gif

Na vysokej škole sme sa učili Kódex novinára, ktorý bol taký dôležitý, že tvoril jednu celú štátnicovú otázku. Učili sme sa o etike, o morálke, o hodnotách, o objektivite, a potom sme prišli do praxe a zistili sme, že je všetko úplne, ale že úplne inak. Janko spĺňal Kódex novinára do bodky. Jeho spolupracovníci potvrdili, že kým vypustil informáciu, overoval si ju z každej strany niekoľkokrát. On nefabuloval a nešliapal po prezumpcii neviny. On hovoril, keď mal potvrdené fakty. A ja tu teraz sedím, celá bezradná a neviem, čo mám robiť. V hlave mi dookola bežia otázky… načo mu to všetko bolo? A oplatí sa vôbec vytvárať v spoločnosti hodnoty?

Tento príbeh sa ma výsostne dotýka, pretože som novinárčinu vyštudovala, podľa času a chuti sa jej venujem aj teraz a takmer všetky moje kamarátky sú tiež novinárky. V tejto komunite sa posledné dni o ničom inom nehovorí. Cítim to tak, ako sa vyjadrila herečka Kristína Farkašová na svojej sociálnej sieti: „Myslím na vás každý deň. Hovorím o vás každý deň. Stali ste sa súčasťou mojich dní.“ Janko bol len chalan, ktorý vyštudoval žurnalistiku, po škole sa jej venoval, normálne chodil do roboty, pre boha… popritom si zariaďoval byt so svojou láskou. Žil život ako ja. Taký bežný život mladého človeka, ktorý má dvadsaťsedem rokov. No ak si zvolil dráhu investigatívca, musel mať enormne vyvinutý cit pre spravodlivosť.

Krivda je to, čo nenávidím z celej duše aj ja. Nenávidím, keď veci nie sú fér. A ja vám poviem, tak veľa ráz fér naozaj nie sú! Skúšam to po dobrom, vždy všetkým poviem ihneď – hej, počúvajte ma, toto nie je fér, takto by to nemalo byť, ako sa majú cítiť potom ostatní. No veci sa aj tak nezmenia a každý si robí, čo chce. A to hovorím o malom meradle všedných dní – o situáciách neprávosti v rodine, v práci… Janko však bojoval na omnoho vyššej úrovni, bojoval s nespravodlivosťou na vysokých politických postoch. Nemal strach a ak aj mal strach, vedel ho pre dobrú vec zahodiť. Niekde som čítala, že sa v svojom dome spolu so snúbenicou nezamykali. Nie, neboli hlúpi. Mali takú obrovskú vieru v dobro, takú nádej, že ľudia sú od prírody dobrí, že tak aj žili.

A teraz… teraz chodíme na námestia a s hrčou v hrdle a so spotenými rukami prosíme, aby nám odpustili, že sme ich nedokázali ochrániť. Lebo prišiel čas, kedy sa už ani Janko necítil bezpečne a žiadal políciu o ochranu. Polícia sa na neho vykašľala. Prečo? Ja, ktorá mám na firemnom hrnčeku, ktorý som dostala ako darček, napísané „Milujem život“ sa pýtam, prečo tento človek zomrel?

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt why gif

Viete, všetko je o komunikácii. To ste zistili už asi dávno. Ak niekoho pekne o niečo poprosíte, ide to ľahšie, ako keď mu to dáte príkazom. O komunikácii je aj práca novinárov a o komunikácii je aj práca PR agentúr, ktoré budujú klientom zvučnú značku. Vrah Jána Kuciaka sa nám tiež snažil niečo odkomunikovať. Čítala som analýzu zahraničného investigatívneho novinára, ktorý sa k tomu ohavnému činu vyjadroval. Podľa neho mala guľka do Jankovho srdca odkazovať, aby sa ostatní zapálili/vložili do niečoho iného a nechali tieto veci na pokoji, a guľka do Martininej hlavy zase komunikuje, aby sme zabudli…

Všetko to môžu byť dohady a je aj vlastne úplne jedno, čo nám tie svine týmto chceli povedať. Podstata je, že tento štát dovolí, aby sme sa necítili vo vlastných bytoch bezpečne. Že tento štát dovolí, že máme 15 rokov v republike mafiánov. Nebudem ladiť tento blog politicky, za posledné dni som toho povedala už dosť. A keď som bola cez víkend v Žiline, odkiaľ pochádzam, išla som sa prejsť do lesa, sadla som si tam a plakala. Nie hystericky a zúfalo, ale pokojne a rezignovane. Lebo nenávidím krivdu, lebo milujem život, lebo nenávidím zastrašovanie a obmedzovanie. Lebo som idealista, ktorý prišiel touto kauzou o časť svojich snov.

13 Reasons Why GIF

Bez novinárov sme nič. Bez slobody slova sme nič.

Bez novinárov by sme boli v PR segmente nič. Medzi PR manažérom a novinárom musí byť blízky vzťah, pretože toto spojenie funguje na silnej symbióze. Bez novinárov by bola aj táto republika nič. Či chcete mať opäť jeden jediný tlačový orgán, ktorý nebude mať kritické myslenie a bude vám podsúvať len jeden názor a pohľad? Lebo ja nie! Ja chcem slušné Slovensko! Nemyslím to ako lacný marketingový slogan, myslím to vážne. Lebo všade niečo je – vo vzťahu si vykričíte škaredé veci, kamošku ohovoríte, v práci sa pohádate s kolegom, lebo je prosto iný ako vy. Ale to nevylučuje, že sa vo vzťahu, s kamoškou aj v práci máte stále všetci radi. Prosto len nič nie je ideálne. To neočakávam ani od našej krajiny. Nemám päť rokov.

Očakávam ale veci, ktoré sú v demokracii samozrejmosťou a štandardom. Očakávam, že politici nebudú kradnúť eurofondy pre svoje úchvatné rodiny a ďalšie generácie. Očakávam, že nebudem musieť žiť v strachu len pre to, lebo mám vlastný názor a očakávam, že sa nebudeme vzájomne vraždiť len preto, lebo veď aj tak sa nám nič nestane…

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt nature gif

Zároveň si vážim všetkých, ktorí dali stanovisko. Vážim si agentúry, ktoré dali na FB príspevok, že ich v piatok uvidíme v práci iba do 16.30 hod., pretože o 17.00 hod. ich čaká najdôležitejší task. Pretože za dobrú vec sa ľudia majú postaviť a tváriť sa apoliticky v takejto situácii rovná sa akurát tak alibizmu. Vážim si umelcov ako Majk Spirit, ktorý naspieval na aktuálnu situáciu celú pieseň. Ďakujem, že si sa aspoň ty nezapredal a nešiel spievať na MDŽ vymývačku mozgov pre staré tetušky. Vážim si Táňu Pauhofovú, ktorá mrzne na námestí, demonštruje spolu s nami a s ostatnými umelcami si po každom predstavení uctia Janka minútou ticha a dokonca nám prehovárajú do duše. Aby sme sa my, v spoločnosti, správali NORMÁLNE!

Vážim si tých, čo nemlčia, aj za cenu toho, že nebudú obľúbení. Ako ja.

Vážim si tých, čo nemlčia, aj za cenu toho, že zaplatia životom. Ako Janko Kuciak.

Vážim si tých, čo milujú, aj keď je to nebezpečné. Ako Martina Kušnírová.

Ján Kuciak zaplatil svojím životom za to, aby zmenil ten náš život… Ostáva nám len veriť, že jeho smrť nebola úplne zbytočná…

 

Zuz